„Bojím sa. Nie života či smrti, ani ničoty, ale toho, že svoj čas premárnim, akoby som nikdy nebol.“, hovorí hlavná postava z románu Daniela Keyesa „Kvety pre Algernona“ z ktorého úryvky na úvod programu prečítal Juraj Hrčka.

Transrodoví ľudia, téma, ktorá sa mnohým zdá vzdialená a exotická, sa veľmi bolestivo dotkla priateľa. Waldemar Švábenský, skvelý grafik a fotograf, ale teraz predovšetkým smútiaci otec, zorganizoval nultý ročník festivalu, ktorého hlavnou témou sú transrodoví spoluobčania. Ako rodič si prešiel doslova peklom, keď presne pred rokom jeho syn v tele dievčaťa, mladý nádejný grafik Gabriel, si dobrovoľne vzal život. Táto tragédia zanechala v nás všetkých, jeho priateľoch, hlbokú stopu. A keďže najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s podobnou udalosťou, je o nej hovoriť a zaoberať sa tvorivou činnosťou, postupne vznikol nápad zorganizovať na Gabrielovu pamiatku tento festival. Pokusne nultý ročník. Kto mohol, pomohol. Priložil ruku k dielu alebo prispel aj finančne. V A4 sme nakoniec mohli vidieť ozaj skvelý program. Výstavu,divadlo, koncert, diskusiu aj diskotéku do skorého rána.

Michal Havran sa, okrem nezištnej pomoci s festivalom, zhostil aj moderovania. Psychiater Michal Patarák, trans žena, Zara Kromková z PRIZMA – komunitného a poradenského centra pre LGBT v Košiciach a Christián Havlíček, trans muž, sociálny poradca pre LGBT ľudí, boli účastníkmi diskusie. Diskusie, v ktorej sa verejnosť mohla dozvedieť veľa zo života týchto ťažko skúšaných ľudí. Ľudí, ktorí musia byť silní, aby dokázali ovládnuť svoje telo, svoje túžby, pretože nie každý je schopný dotiahnuť svoju premenu do konca. Dramaturgickou čerešničkou bol ale koncert kapely zloženej zo známych hudobníkov. Pod pracovným názvom „Medley“ sa zišli Jano Kuric z kapely Vidiek, Martin Žúži a Ďuďo, obaja z Hexu, Palo Murín z Tornádo Lue, Marian Jaslovský, Mišo „Veslo“ Veselský  a mladá bubeníčka Ema Kakarová. Hosťami zoskupenia boli Kamil Mikulčík a Belinda Rašnerová, Gabrielova blízka priateľka, basgitaristka kapely Secret Session. Belinda spolu s Gabrielom skomponovali niekoľko skladieb, jedna z nich zaznela na koncerte v Belindinom podaní a dočká sa aj klipu. Cyklus fotografií „Sami sebou“, zachytávajúci portréty deviatich LGBT ľudí, vystavila v bare A4 fotografka Dorota Holubová. Atmosféru festivalu doplnili projekcie krátkych dokumentov z LGBT prostredia, ktoré natočila mladá filmárka Emília Ondriašová.

Bolo úžasné vidieť, ako dokáže vážna téma spojiť rôznych umelcov, ľudí empatických, nezištných a tvorivých. A tak tragická smrť mladého umelca nakoniec zrodila skvelú myšlienku pretavenú do festivalu, ktorým si hádam pravidelne každý rok budeme pripomínať túto udalosť, ale aj stáť pri tých, ktorí našu pomoc ešte len budú potrebovať, alebo potrebujú. Aby sme nepremárnili ten čas, ktorý máme.

Ján Graus

Foto © Daša Šimeková

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Nový Populár a je uverejnený s láskavým súhlasom redakcie.