Mnohokrát v živote som už použil slovo ďakujem, naučili ma to rodičia a považujem to za tú úplne najzákladnejšiu a zároveň najhodnotnejšiu komunikačnú schopnosť. Poďakovanie nie je iba výrazom vďaky, je aj prejavom úcty a rešpektu k tomu, komu ďakujeme a nás samých učí pokore. Nikdy doteraz som ale neďakoval za poďakovanie, je to pre mňa nová skúsenosť.
Ocenenie festivalu Svet podľa Gabriela verejnou ochrankyňou práv, pani Máriou Patakyovou, má pre mňa takú nesmiernu váhu, že naň musím reagovať veľkým „Ďakujem”, všetky ostatné slová sú zbytočné. Dodal by som len to, čo som už raz povedal – na svete bude dobre vtedy, keď takéto ceny nebude treba odovzdávať a hlavne nebude ich mať kto prijímať, pretože už nebude vo svete treba bojovať za také samozrejmé veci, za akú náš Gabriel odovzdal cenu najvyššiu. Taký svet si želám a kým sa takým nestane, festival bude zaň bojovať a v momente, keď sa takým stane, festival bude pokračovať na jeho oslavu. S veľkou pokorou teda ďakujem a prijímam túto cenu v našom ešte nedospelom svete od pani ombudsmanky, no musím poďakovať ešte ľuďom, bez ktorých by sa nepodarilo zorganizovať tie dva tak unikátne ročníky – predovšetkým nesmierne profesionálnej a zázračnej produkčnej Mimi Chlpíkovej, priateľovi z najmilších, moderátorovi Michalovi Havranovi, konferencierovi Martinovi Staňovi, Valkymu a Čyčymu, čo sú celý čas omotaní káblami, Daške Šimekovej za fotky, Gabike Gažovej a Ľubovi Burgrovi za priestor a profesionalitu, všetkým účinkujúcim, ktorí sa na stejdži a v bare za tie dva ročníky vystriedali a podali fantastický výkon a všetkým divákom, ktorých sa tam zišlo ale že fakt mnoho.
Ďakujem za Ombudsmanské ďakujem!
Waldemar Švábenský