Otvorený list Lívii Garčalovej

Otvorený list Lívii Garčalovej

Tento list vznikol ako reakcia na výroky Lívie Garčalovej z platformy “Kulturblog”, ktoré odzneli v rádiu Expres v relácii “Sabo sebou”. Lívia v nej debatovala s Marekom Machom z projektu “Mladí proti fašizmu” na rôzne témy, okrem iných aj o transrodovosti a LGBT agende. Záznam z relácie si môžete vypočuť v archíve rádia Expres.

Vážená slečna Lívia, 

pokúsil som sa nedávno druhýkrát dopočúvať rozhovor v rádiu Expres – „Debata prvovoličov: Lívia (Kulturblog) verzus Marek (Mladí proti fašizmu)”. Priznám sa, že sa mi to nepodarilo a už to ani nebudem skúšať, nemám žalúdok na tie klamstvá a polopravdy, ktoré tam s takou vehementnosťou hovoríte. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, či takýto typ relácií je prospešný, či s ľudmi ako ste vy, sa má diskutovať alebo nie. To, čo ma prinútilo reagovať a napísať vám, je fakt, že sa v tom rozhovore zaoberáte mojou rodinou, mojim synom. Pýtam sa, kto ste, že si dovoľujete rozprávať o téme, o ktorej nemáte ani zbla tušenia, neviete o tejto problematike a o ľuďoch, ktorí sú nútení v tejto realite žiť, zhola nič. Vaše alternatívne pravdy a presvedčenia, o ktoré opierate svoje insitné výroky, pochádzajú z rozprávok, ktoré si ľudia vám podobne mdlého rozumu, rozprávajú po večeroch pri sviečke, ako školáci strašidelné príbehy pri opekaní špekáčkov v škole v prírode. Blúznite o transrodových ľuďoch a strašíte sa navzájom gender ideológiou, až vám z toho prepína. Stačilo by len trochu sa zaujímať o skutočný stav vecí a pochopili by ste enormnú hĺbku vášho tragického omylu. No pre vás je pohodlnejšie utiekať sa k prekrúcaniu reality, znásiňovaniu faktov a šíreniu strachu, ktorý podnecuje nenávisť. 

Váš rebríček počtu znásilnení, v ktorom je Švédsko na popredných priečkach, bol už niekoľkokrát pred vaším vystúpením v rádiu, vysvetlený a tá účelová prezentácia, akou ste ho podali aj vy, vyvrátená na základe faktov. No nebránilo vám to v tom, napriek tomu, že som presvedčený o tom, že reálne znenie tej štatistiky poznáte aj vy, aby ste ho opať vytiahli v éteri v tej tendenčnej, nepravdivej verzii. Ako sa cítite, keď takto bez hanby klamete ľudí?

Vaše vyjadrenia na adresu transrodových ľudí a môjho syna sú bezprecedentné bludy, opäť sa pýtam – kto vám dal mandát vyjadrovať sa k tejto téme? To máte naozaj takú hrošiu kožu, že sa bez štipky sebareflexie posadíte pred mikrofón a do celého sveta začnete hlásať tie somariny? Ako sa cítite, keď mne, otcovi dieťaťa, ktoré si vzalo život, vytrhnete z úst pár viet a mimo kontext ich účelovo použijete v debate iba preto, aby ste za každú cenu obhájili ten svoj postulát pochybnej akožepravdy? To, že môj syn nebol vystavený priamej šikane vo svojom okolí, že chodil do školy, kde ho mali radi aj spolužiaci aj profesori, neznamená, že nečelil šikane spoločenskej, ktorá má nemalú zásluhu na jeho rozhodnutí, siahnuť si na život. A viete čo je integrálnou súčasťou takejto spoločenskej šikany? Presne to, čo robíte vy, Lívia, a vaši prívrženci – šírenie bludov o transrodových ľuďoch, ich ponižovanie, dehonestácia a démonizovanie na x spôsobov, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že ich väčšinová spoločnosť začne nenávidieť. Vy si dovoľujete jedným dychom v tom rozhovore tvrdiť, ako je vám ľúto, čo sa stalo, ako by ste si so mnou poplakali a vzápätí z vás vylezú bludy o degenerácii ľudí s dokončenou tranzíciou, o tom, že sú psychicky narušení, o akejsi nebezpečnej diktatúre tolerancie… nedá sa to počúvať, Lívia. Všetky tie nezmysly zastrešujete ešte správami, ktoré boli už tisíckrát odhalené ako hoaxy a vyvrátené. Je až neuveriteľné predstaviť si, že tomu všetkému môžete aj skutočne veriť.

Hovoríte, že chcete ľuďom pomáhať. Viete, ako úplne najviac môžete pomôcť nám všetkým, nie len tým „chudákom” z LGBTI komunity? Prestaňte s tým, čo robíte, prestaňte verejne blúzniť, to je to jediné, čím vy môžete pomôcť svetu aj sebe. Aj tak najsilnejší message z vášho mediálneho pôsobenia je len správa o stave vašej mentálnej výbavy. Ubližujete si… je mi vás ľúto.

Waldemar Švábenský


List bol publikovaný 31. januára 2020 ako status na facebooku, kde má doteraz približne 3300 lajkov a vyše 800 zdieľaní. Z množstva reakcií som s láskavým dovolením autora vybral poznámku psychiatra Michala Pataráka, ktorý sa venuje transrodovým ľuďom ako lekár:


Pozrel som si debatu prvovoličov Mareka Macha a Lívie Garčalovej na youtube. Rozhovory o rodovej ideológii mi už lezú poriadne krkom, ako aj účelové manipulácie a demagógie, ktorých som sa už dosť napočúval napríklad v Slobodnom vysielači a jednoducho nemám potrebu sa dobrovoľne vystavovať takýmto dialógom. A to som ich roky podporoval.

Debate okolo rodu a LGBT určite neprospieva delenie na dva biologické pohlavia, ktoré nie sú problematizované, a množstvo rodov, o ktorých vraj nevieme, koľko ich je. Pravda je taká, že existuje aj viacero intersexuálnych stavov, kde nejde presne o genetického muža (46XY) alebo ženu (46XX), alebo kde sa nevyvinú pohlavné orgány tak, aby sme mohli hovoriť jednoznačne o mužovi alebo žene. Čo sa týka množstva rodov, k väčšine sa vôbec neviem vyjadriť, pretože sa zdá, že sú svojským rodovým uchopením vlastnej osoby alebo dokonca akýmsi výstrelkom, ktorému sa naozaj ťažko hľadá nejaký pevnejší základ. Nehovorím však o rodovom nesúlade s biologickým pohlavím (transrodovosť v užšom zmysle, trans mužoch a trans ženách), ale o rodových invenciách ako je „arodovosť“, „polyrodovosť“ či „panrodovosť“, ku ktorým ani odborníci (z oblasti medicíny) nedokážu nič podstatnejšie podotknúť. 

Waldemar, Vám musím povedať, že som čakal, kedy sa prípad Gabriela verejne objaví aj v ústach transfóbnych ľudí a všetkých týchto vševedcov, ktorí sa neštítia vyjadrovať k niečomu, čomu vôbec nerozumejú. Veľmi ma to mrzí. Lívia Garčalová hovorí, že rešpektuje homosexuálov a LGBT ľudí, a pritom nehovorila o Gabrielovi, ale zatvrdilo o Barborke, čo hovorí samo za seba. Hormonálnu liečbu transrodových ľudí s rodovým nesúladom, ktorú plne zastávam, obhajujem a o ktorú sa snažím vo svojej praxi, označila za udržiavanie psychickej poruchy a degeneráciu zdravotného stavu, pričom ako pomoc chápe nejakú psychologickú pomoc, ktorú bližšie nešpecifikovala. V týchto debatách sa stále objavuje ignorovanie medicínskeho poznania a status quo, podľa ktorého neexistuje možnosť psychoterapiou meniť rodovú príslušnosť transrodového človeka. 

Vypnúť som to chcel vtedy, keď Lívia Garčalová samovražednosť transrodových ľudí prisúdila tomu, že ide o prejav duševnej poruchy, pričom dnes už bezpečne vieme, že samovražednosť týchto ľudí je daná tým, že sú neustále nútení žiť na hrane a že sa denne potýkajú s okolím, ktoré ich nielen neakceptuje, ale nimi pohŕda alebo je k nim agresívne. 
Najviac ma mrzí, že takéto debaty nevedú k tomu, aby sa transrodovosť naozaj pochopila, ale ľudia, ktorí jednoducho majú „istý názor“, sa len prosto uvidia v tom, čo hovorila Lívia Garčalová a označia sa za jej sympatizanta. Bez toho, že by akokoľvek porozumeli tomuto svojmu názoru, čo znamená, odhalili ho ako nesprávny a nezakladajúci sa na pravde. 

Správanie Lívie Garčalovej ma nevytáča vzhľadom na vek, ale vzhľadom na to, že vo veku, v ktorom si pamätám, že sme sa my ako mladí snažili čo najviac spoznávať svet, selektuje realitu, vyberá si svoju pravdu a nesnaží sa pátrať ďalej, len prilipnúť k istej ideovej skupine. A toto je to, čím opovrhujem. Slušnosť tohto dialógu mi je v porovnaní s demagógiami úplne ukradnutá.

Michal Patarák