Odmalička nás učia čeliť strachu. Hovoria, treba byť smelý a nebojácny, lebo strach je iba pre zbabelcov. A my sme smelí a nebojácni a v noci už nechceme mať rozsvietené svetlo na nočnom stolíku a vycikať sa ideme potme. Potom vyrastieme, naučíme sa pracovať s počítačmi, maľovať obrazy, písať knihy, skladať hudbu, vynaliezať vynálezy, lietať do vesmíru…
a napriek tomu všetkému, do akej dokonalosti sme vyrástli, zmocní sa nás strach, ktorému sme v detstve dokázali tak statočne vzdorovať. Strach z neznámeho, strach z odlišného. Naučili nás predsa, že bezpečné a správne je, keď chlapci nosia modré pyžamko a dievčatá ružové, že dievčatá sa hrajú s bábikami a chlapci s pištoľami, nemôže si chlapec nalakovať nechty a dievča robiť automechanika…
Toto všetko máme naučené a nik to nesmie narušiť, veď aj pán farár povedal, že homosexuáli sú fuj a gender nás zahubí. Nevieme síce, čo tým presne myslel, ale bojíme sa, nikto nechce byť zahubený genderom, to je jasné. A tak tŕpneme každý deň, nech to naše dieťa je, preboha, normálne, nech z neho nevyrastie ten homosexuál alebo aj dačo horšie a utešujeme sa, že veď nám sa to predsa nemôže stať, my sme ho vychovali dobre. Lenže stáva sa to a stáva sa to bez ohľadu na kvalitu výchovy. A my sa zľakneme a začneme byť iracionálni, lebo strach z tej zmeny nás ovládne a začne nás požierať zvnútra. Ale úplne zbytočne. Nie je k tomu jediný rozumný dôvod, stalo sa len to, že dieťa vybočilo z akejsi čudnej normy. Normy, ktorú vytýčil kultúrny vývoj, založený na spoločenských predsudkoch a hlavne na tom všadeprítomnom, nebezpečnom a zbytočnom strachu.
To dieťa je po všetkých stránkach absolútne v poriadku a nezaslúži si náš strach. Zaslúži si našu lásku, pochopenie a podporu. Presne takú lásku, pochopenie a podporu, akú sme mu poskytovali odmalička, keď sme ho učili čeliť strachu. Naučilo sa to skvele, pretože sa nebojí, vystúpilo z tieňa a delí sa so svetom o svoju inakosť. Tak sa prestaňme už konečne báť aj my.
Waldemar Švábenský
Text bol pôvodne napísaný pre účely uverejnenia v pripravovanej publikácii „Bez súhlasu“ a odznel v rámci úvodnej reči druhého ročníka festivalu Svet podľa Gabriela.