Comic Con Viedeň 2017

Comic Con Viedeň 2017

Gabriel vyhral vo facebookovej súťaži portálu Gamesite dva lístky na Comic Con vo Viedni. Mal som to šťastie, že ma vzal so sebou, pretože sme zažili fakt skvelý deň.

Po príchode a rýchlej registrácii nás privítala nesmierne pôsobivá prehliadka 501st Imperial Legion za zvukov slávneho Imperial March.

 

Tematicky sme pokračovali do haly plnej všetkého možného súvisiaceho so Star Wars. Pri obrovskom modeli Tie Fightera práve natáčali televíznu reportáž. Darth Vader, Stormtrooperi a temný R2-D2, ktorí v pozadí pózovali pre kameru boli natočení tak, akoby ich veľmi zaujal reportérkin zadok. S Gabrielom sme sa na tom smiali, tak som to rýchlo cvakol a on neskôr doplnil takýto popisok.

 

Na chodbe pred halou bol zase Jawa, ktorý rozdával objatia zdarma. Gabriel sa z toho veľmi tešil.

 

Ešte viac nás pobavila jednoznačne najoriginálnejší kostým, ktorý sme videli: nástupište 9 a 3/4 z Harryho Pottera. Mal v sebe ešte aj vozík so sovou!

 

Okrem prehliadky kostýmov sa na Comic Cone konal aj živý turnaj v hre League of Legends, ktorú Gabriel často hrával. Sledovanie zápasu bolo zároveň dobrým priestorom na oddych, pretože sme boli celý deň na nohách a miesta na sedenie sa hľadali dosť ťažko.

 

Väčšina rozhovorov, prednášok a workshopov, ktoré na Comic Cone takisto prebiehali, bola v nemčine, ktorú sme príliš neovládali. Šli sme sa ale pozrieť na anglické interview s Johnom Rhys-Daviesom, ktorý hral Gimliho v Pánovi Prsteňov. Účasť bola obrovská, museli sme si vystáť dosť dlhý rad, ale oplatilo sa. John veľmi vtipne opisoval rôzne príhody z natáčania filmov a Gabriela fascinoval jeho prízvuk a práca s hlasom.

 

Nechýbala ani modrá telefónna búdka Tardis z Gabrielovho obľúbeného seriálu Doctor Who. Priniesli ju tam zástupcovia charitatívnej organizácie, ktorí za dobrovoľný príspevok zbierali odkazy od fanúšikov pre seriálových hercov. Gabriel bol z toho nadšený a napísal hercovi Doctora prianie k narodeninám.

 

Po 10 hodinách sa už prvý deň Comic Conu chýlil ku koncu, ale rozhodne sa nám nechcelo odchádzať. Gabriel bol smutný, že už nemôžeme pokračovať, a povedal, že chce určite prísť aj o rok…

 

Keď už sme ale museli ísť domov, na záver sme ešte darovali naše vstupenky, ktoré platili aj nasledovný deň, náhodným okoloidúcim, ktorí mali len jednodňové lístky. Odchádzali sme s dobrým pocitom, veselí a plní zážitkov.

Valdemar Švábenský, Gabrielov brat