Rozlúčková reč Gabrielovho brata

Rozlúčková reč Gabrielovho brata

Spomínam si, že ako deti sme si s Gabrielom dosť liezli na nervy a často sme kvôli niečomu bojovali. Babka mi vždy hovorila: Si starší brat, mohol by si mať rozum a občas aj ustúpiť. Ten rozum som dostal, až keď som nastúpil na vysokú školu, pretože keď ma zrazu od Gabriela delilo 5 hodín cesty, uvedomil som si, ako veľmi mi chýba. Postupne sa pre mňa stal jedným z najdôležitejších a najbližších ľudí na svete.

Keby som mal opísať, čomu sa Gabriel venoval, poviem, že v prvom rade výborne kreslil a tvoril počítačovú grafiku: zdedil totiž po rodičoch obrovský cit pre umenie. Párkrát som mu navrhol, že mu vytvorím webstránku, kde by mohol verejne zdieľať svoju tvorbu, ale vždy mi na to povedal, že to netreba alebo že nie je až taký dobrý. Ako vždy sa zbytočne podceňoval. Okrem kreslenia čítal a písal básne, a to hlavne v angličtine, ktorú perfektne ovládal. Hrával na akustickej gitare a niekoľko svojich básní aj zhudobnil. Zbožňoval filmy od Chrisa Nolana, herca Heatha Ledgera, seriály Doctor Who, House, a Sherlock, a PewDiePieove videá na YouTube. Videá dokonca aj sám tvoril. Venoval sa airsoftu, fascinovali ho zbrane a vojenská technika. V neposlednom rade bol expert na počítačové hry, v ktorých mohol nachvíľu uniknúť od trápení, ktoré ho prenasledovali.

Gabriel bol totiž transgenderový človek. Odmalička behával von s chalanmi, hrával hokej a futbal, a neznášal bábiky a ružové veci. V období, keď dospieval, si ale uvedomil, že nikdy nebude úplne chlapcom, akým túžil byť, a nedokázal sa s tým zmieriť. Trpel silnými úzkostnými stavmi a často aj depresiami, ktoré si neviem ani predstaviť. Posledné dva roky sa jeho psychický stav odrazil aj vo fyzickom zdraví a opakovane musel podstupovať zložité operácie, z ktorých mal strach. Aj napriek tomu, že sa liečil, vyhľadával odbornú pomoc, a všetci sme ho veľmi podporovali, rozhodol sa vziať si život. Ešte stále tomu nedokážem uveriť, pretože len deň predtým sme sa normálne bavili a srandovali. Nenechal žiadny list na rozlúčku, ale zrejmý dôvod je, že nevidel žiadnu perspektívu v budúcnosti a odchod z tohto sveta videl ako jediné riešenie svojho utrpenia. Bohužiaľ by sme asi nijako nevedeli zmeniť jeho voľbu, ale ak by to šlo, spravil by som čokoľvek, aby som tomu zabránil.

Nikdy nezabudnem, ako veľa pre mňa Gabriel znamená. Zámerne nehovorím znamenal, pretože to stále platí. Zapamätám si ho ako vnímavého, inteligentného a dobrého človeka, ktorý vždy vedel, čo je morálne a správne. Neznášal pokryteckých ľudí, ktorých vedel veľmi rýchlo odhaliť. Strážil si svoje súkromie a navonok pôsobil záhadne, ale zato mal hlboké vzťahy s ľuďmi, ktorým mohol dôverovať a úprimne s nimi hovoriť o zmysluplných veciach, alebo proste len posielať memes (pre staršiu generáciu: vtipné obrázky). Keď vás pustil cez svoju obranu, spoznali ste citlivého človeka a skutočného priateľa, ktorému ste mohli dôverovať. A navyše s ním bola často taká sranda, že ste ľahko mohli zabudnúť, ako sa vnútri trápi.

Gabriel, budeš nám strašne chýbať. Dal som si záväzok, že na tvoju pamiatku pripravíme webstránku gabrielsvabensky.sk, kde sa bude každý môcť hocikedy pozrieť na tvoju jedinečnú prácu a prečítať si tvoj životný príbeh. Ťažko sa zmierujem s tým, že keď sme spolu hovorili v nedeľu, bolo to poslednýkrát, pretože by som sa chcel s tebou rozprávať ešte o veľa veciach. Ale zároveň musím akceptovať tvoje rozhodnutie, akokoľvek nepochopiteľné pre mňa je, a odpustiť ti. Dúfam, že nech si kdekoľvek, tak už netrpíš a našiel si pokoj a mier, lebo ti to nesmierne prajem. Máme ťa veľmi radi.

Valdemar Švábenský, 9. marec 2018