Stretol som sa nedávno so známym. Poznáme sa dlho a dobre a preto ma prekvapilo, keď v rozhovore stočil tému na tento Gabrielov web a oznámil mi, že podľa neho nie je správne, že takýto web vznikol. Myslí si, že takéto veci sú príliš intímne na to, aby sa zverejňovali, že je to nepatričné a všetko to, čo sa tu objavuje, by sme si mali nechať pre seba. Že napríklad blog s úryvkom z Gabrielovho denníka je niečo, čo by malo ostať navždy len Gabrielovým tajomstvom, také veci sa predsa nevynášajú na verejnosť, nepatrí sa to…

Ja si myslím pravý opak a viem na betón, že Gabriel by so mnou určite súhlasil. Gabriel bol bojovník, aj keď sa to možno niekomu nezdá, pretože to vzdal na polceste, no nikto nevie, čo všetko musel vybojovať, kým sa dostal do toho bodu, kedy si povedal, že už nevládze. Nikto si nevie predstaviť, čo všetko sme museli my všetci s ním denne prekonávať. Štartovali sme do tohto boja úplne nepripravení, nemali sme žiadne informácie, všetko sme sa dozvedali postupne, za behu a ja doteraz zisťujem stále nové veci a hovorím si, že keby sme toto všetko vedeli skôr, možno by tu Gabriel ešte bol a naša pozícia by bola oveľa priaznivejšia, boli by sme jednoducho pripravenejší… Boli sme presvedčení, že najdôležitejšie je, že budeme Gabrielovi oporou, že ho budeme stále rovnako milovať a pomáhať mu zo všetkých síl prekonávať všetky prekážky, no teraz už vieme, že to jednoducho nestačí. Vedieť, byť zorientovaný, poznať problematiku v celej šírke je kľúčové. Vyhrať boj môžete len vtedy, keď poznáte svojho protivníka. Tým je v tomto prípade napríklad aj štát a jeho zákony, ktoré sú v prípade transrodových ľudí takmer nijaké a ak nejaké sú, tak skôr týmto ľuďom škodia, ako pomáhajú. Transrodovosť je marginálna téma aj pre médiá, nehovoriac o tom, že kvalitných lekárov, ktorí sa týmto ľuďom venujú, je na Slovensku minimum, konkrétne jeden… tí ostatní dvaja sa nerátajú, sú nanič, nevedia pomôcť, len mútia vodu. 

Keď riešite v živote tak závažnú vec, akou transrodovosť dozaista je, aspoň v tomto našom malom slovenskom stredoveku, každá, aj tá najbanálnejšia informácia vám môže ušetriť mnoho drahocenného času a energie. Aj preto je tu tento web. Je tu pre všetkých, ktorí sú na tom podobne, ako bol náš Gabriel. Bol to nesmierne empatický a múdry človek a my vieme, že by nemal jedinú výhradu k tomu, že táto stránka vznikla a napĺňal by ju sám oveľa intímnejším obsahom, ako je zápis z jeho denníka. Keď nad tým teraz premýšľam, vyčítam si, že sme ju nespustili skôr, ešte kým žil… Pretože o týchto témach sa nesmie mlčať, lebo mlčaním sa stáva každá téma neviditeľnou, prestane existovať. A len autentickými príkladmi, akým je napríklad aj Gabrielov denník, sa dá o tejto téme hovoriť otvorene a pravdivo, pretože len tak to má zmysel a jedine tak si možno uvedomiť, čo to vlastne celé obnáša. Takže my budeme pokračovať a budeme sa snažiť napĺňať túto stránku viac, či menej intímne, no najmä užitočne a ak čo len jedinému človeku návšteva tohto webu akokoľvek pomôže, budeme to považovať za splnenú misiu. Môžete nám v tom pomáhať aj vy, či už zdieľaním na sociálnych sieťach alebo nám jednoducho napíšte cez kontaktný formulár.

Ďakujeme za vašu podporu.

Waldemar Švábenský, Gabrielov otec