Každý pozná ten pocit, keď mu niečo chýba. Spôsobov chýbania je nepreberné množstvo, od banálnych až po životne dôležité. Chýbanie má svoje stupne naliehavosti, no všetky majú jedno spoločné – ťaživý pocit neúplnosti, ktorý neberie ohľad na to, či ide práve o to banálne alebo dôležité chýbanie. Chýbať nám môžu napríklad kľúče od auta, ktoré si v ňom zabuchneme alebo čokoláda, keď na ňu práve máme strašnú chuť. To sú tie banálne príklady, pretože takéto chýbanie je veľmi ľahké vyriešiť, čokoládu si môžete kúpiť aj o polnoci na benzínke a na zabuchnuté auto si zavoláte špecialistu zámočníka, ktorý vás síce skásne o sumu, ktorá vám zase bude chýbať v peňaženke. Z toho vyplýva, že chýbania sa niekedy reťazia. Tú čokoládu napokon tiež zaplatíte zdesením pri pohľade na ručičku váhy jedno ráno po sprche…
No existujú aj chýbania, ktoré sú vážnejšie a ktoré sa riešia oveľa ťažšie. Deficity lásky, nenaplnené sny, podlomené zdravie… Niektoré stupne chýbania sú dokonca neriešiteľné a už navždy ostanú visieť vo vašom živote ako otáznik, na ktorý niet uspokojivej odpovede. Keď vám umrie blízky človek, to prázdno už nikto nevyplní. Chýbanie v tomto prípade vyvŕta do vašej duše dieru, ktorá je vo svojej prázdnej ničote priamo úmerná intenzite lásky, ktorou ste toho človeka milovali. Čím väčšia láska, tým intenzívnejšie vákuum.
No je ešte jeden stupeň chýbania. Fatálny a najhorší zo všetkých. A to je stav, kedy vám chýba niečo, o čom sami vôbec netušite, že vám chýba, a keby vám to nechýbalo, urobili by ste svet okolo seba oveľa znesiteľnejším miestom pre život. Volá sa to deficit rešpektu a tolerancie, neschopnosť vnímať život a jeho krásu v celej jeho úžasnej škále rozmanitostí a prirodzeností. Inými slovami vaša obmedzenosť a uzavretosť voči prejavom inakosti a slobody. Netušíte, že ste mimo, pretože si veríte, ste presvedčení o tom, že ste dokonalí, že vy jediní máte mandát na určovanie mantinelov. Túžite po tom, aby sa svet okolo vás skladal ako jednoduché lego iba do pravých uhlov a iba z bielych kociek… Chýbania sa niekedy reťazia. Deficit rešpektu a zdravého rozumu ubližuje všetkým, okrem jeho nositeľa… niekedy až tak, že vám navždy vezme niekoho, koho ste nadovšetko milovali…
Waldemar Švábenský, Gabrielov otec