V roku 2017 som s Gabrielom navštívil Comic Con vo Viedni. Boli sme vtedy nadšení a dohodli sme sa, že tam spolu pôjdeme aj o rok. Dohodu som dodržal, ale bohužiaľ som musel ísť už sám.
Blog Regular – No Sidebar
Otec transrodového Gabriela: Nie je to žiaden rozmar, čakali sme na jeho coming out
Gabriel bol od malička chlapčenský, hrával sa s pištoľami, neznášal dievčenské oblečenie. Ale až keď otec náhodou počul v televízii o transrodových deťoch, uvedomil si, že všetko, čo tam odznelo, sa týka jeho syna Gabriela. To bolo v čase, keď bol Gabriel ešte Barborkou.
Prečo sme založili tento web?
Stretol som sa nedávno so známym. Poznáme sa dlho a dobre a preto ma prekvapilo, keď v rozhovore stočil tému na tento Gabrielov web a oznámil mi, že podľa neho nie je správne, že takýto web vznikol. Myslí si, že takéto veci sú príliš intímne na to, aby sa zverejňovali, že je to nepatričné a všetko to, čo sa tu objavuje, by sme si mali nechať pre seba. Že napríklad blog s úryvkom z Gabrielovho denníka je niečo, čo by malo ostať navždy len Gabrielovým tajomstvom, také veci sa predsa nevynášajú na verejnosť, nepatrí sa to…
Očami oboch rodov naraz: narodení s nesprávnym pohlavím
Ženský a mužský. Tak chápe rod väčšina Slovákov. Na svete však žije množstvo ľudí, ktorých koncepcia genderu je nad míle vzdialená nášmu chápaniu. Niektoré prastaré civilizácie uznávali až päť rodov, pričom inakosť považovali za dar od Stvoriteľa.
Gabrielov jukebox
Hudba bola pre Gabriela jedným z kľúčových spôsobov úniku pred realitou. S ňou sa dostával do sveta, kde bol spokojný a šťastný, hudba ho inšpirovala a pomáhala mu tvoriť. Mal rád rôzne žánre, nevyhraňoval sa výlučne jedným smerom, škatuľkovanie bolo pre neho nepodstatné, riadil sa intuíciou a momentálnou náladou a citom. Pripravili sme pre vás výber z toho, čo mal najradšej…
Deficity
Každý pozná ten pocit, keď mu niečo chýba. Spôsobov chýbania je nepreberné množstvo, od banálnych až po životne dôležité. Chýbanie má svoje stupne naliehavosti, no všetky majú jedno spoločné – ťaživý pocit neúplnosti, ktorý neberie ohľad na to, či ide práve o to banálne alebo dôležité chýbanie. Chýbať nám môžu napríklad kľúče od auta, ktoré si v ňom zabuchneme alebo čokoláda, keď na ňu práve máme strašnú chuť. To sú tie banálne príklady, pretože takéto chýbanie je veľmi ľahké vyriešiť, čokoládu si môžete kúpiť aj o polnoci na benzínke a na zabuchnuté auto si zavoláte špecialistu zámočníka, ktorý vás síce skásne o sumu, ktorá vám zase bude chýbať v peňaženke. Z toho vyplýva, že chýbania sa niekedy reťazia. Tú čokoládu napokon tiež zaplatíte zdesením pri pohľade na ručičku váhy jedno ráno po sprche…
Chvála inakosti
Predstavte si, že ste muzikant. Robíte hudbu. Máte ale k dispozícii iba tri tóny a smiete ich používať iba v predpísanom poradí. Všetci muzikanti to tak musia robiť, nikto nesmie porušiť tento kánon. Hudba, ktorá sa hrá na koncertoch, ktorú počuť z rádia, ktorá sa predáva na CD a v streamovacích službách je takmer úplne rovnaká. Neexistuje žiadne vybočenie zo šablóny. Nedá sa to počúvať… Predstavte si, že ste básnik a píšete na takúto hudbu texty. Máte ale k dispozícii iba desať slov. Môžete ich síce používať v ľubovoľnom poradí, no väčšinou to nedáva zmysel, takže všetci textári píšu takmer rovnakým spôsobom. Unifikované texty, unifikovaná hudba. Nikto to nechce spievať, nikto to nechce počúvať…
O vyrovnávaní sa
Je to už mesiac, odkedy mi otec zavolal tú hroznú správu. Bol som vtedy v práci v Brne. Vybavujem si, ako som zrazu nedokázal ani stáť na nohách a doslova som sa zosypal na zem a rozplakal. Odmietal som uveriť tomu, že by to bola pravda. Hlavou mi vírili otázky. Prečo zrazu teraz, keď ešte včera sme sa normálne bavili a srandovali? Čo robil tesne predtým? Mohlo ho k tomu niečo náhle vyprovokovať?
Gabrielove obľúbené…
… 1) počítačové hry
Gabriel miloval počítačové hry, pretože v nich mohol nachvíľu uniknúť od reality a stať sa napríklad kúzelníkom alebo policajným kukláčom. Bol skutočným majstrom v hraní, málokto sa mu vyrovnal. Jeho schopnosť ovládať akúkoľvek hru, či už v kombinácii klávesnica-myš alebo s playstationovým gamepadom bola famózna, rovnako ako jeho nekompromisný „rambo“ štýl. Na tých miestach v hrách, kde iní hráči pomaly a trpezlivo likvidovali jedného nepriateľa za druhým, Gabriel nabehol doprostriedku najnebezpečnejšej zóny a s prehľadom vymlátil celé hordy monštier a zabijakov bez výraznej ujmy na zdraví a výbave za pár minút.
Píše Lucie Brychtová…
Napísala nám česká herečka Lucie Brychtová. Zoznámili sme sa na jej divadelnom predstavení „Jsem žena“, ktoré je o jej vlastnej skúsenosti s tranzíciou. Po predstavení sme sa dlho rozprávali aj o Gabrielovi.