Je to už mesiac, odkedy mi otec zavolal tú hroznú správu. Bol som vtedy v práci v Brne. Vybavujem si, ako som zrazu nedokázal ani stáť na nohách a doslova som sa zosypal na zem a rozplakal. Odmietal som uveriť tomu, že by to bola pravda. Hlavou mi vírili otázky. Prečo zrazu teraz, keď ešte včera sme sa normálne bavili a srandovali? Čo robil tesne predtým? Mohlo ho k tomu niečo náhle vyprovokovať?
